Detail publikace

Čaro premeny plochy - Štúdia bionických modelov architekta Antona Vranku

NOVÁK, J.

Originální název

Čaro premeny plochy - Štúdia bionických modelov architekta Antona Vranku

Jazyk

sk

Originální abstrakt

Štruktívne modelovanie slovenského architekta a pedagóga Antona Vranku špecifickým spôsobom ovplyvnilo niekoľko generácií študentov pripravujúcich sa na Fakulte architektúry STU v Bratislave na povolanie architekta. Fenomén tzv. Vrankoviny, problému, hádanky, alebo návrhu, ktorý sa vyžíva v geometrii, využíva optický klam, alebo pretvára plošné médium na prekvapivú priestorovú štruktúra sa medzi študentmi a absolventmi traduje ešte dnes, niekoľko rokov po Vrankovom odchode na dôchodok. Jeho jedinečný prístup k teórii architektúry spája odkaz Bauhausu s prúdom architektonickej bioniky a biomimetiky, fascinujúcich smerov v architektonickej teórii 60. až 80. rokov 20. storočia. Cieľom tejto práce je zachytiť poznanie, uložené vo Vrankovych krehkých papierových modeloch, a podať správu o jeho motívoch a metódach. Zdokumentovaním východísk a teoretických prác sa tieto poznatky pridajú do rastúceho kruhu zdrojov pojednávajúcich o skladanej architektúre. Uvedená systemizácia používaných vyjadrovacích prvkov dokumentuje ohromujúcu pestrosť foriem vychádzajúcu z iba niekoľkých tvorivých prostriedkov. Z nej vychádzajúca kategorizácia výsledných modelov v rámci tohto výskumu poslúži ako báza pre skúmanie možností prenesenia teoretických prác do stavebnej praxe.

Dokumenty

BibTex


@inproceedings{BUT130206,
  author="Jakub {Novák}",
  title="Čaro premeny plochy - Štúdia bionických modelov architekta Antona Vranku",
  annote="Štruktívne modelovanie slovenského architekta a pedagóga Antona Vranku špecifickým spôsobom ovplyvnilo niekoľko generácií študentov pripravujúcich sa na Fakulte architektúry STU v Bratislave na povolanie architekta. Fenomén tzv. Vrankoviny, problému, hádanky, alebo návrhu, ktorý sa vyžíva v geometrii, využíva optický klam, alebo pretvára plošné médium na prekvapivú priestorovú štruktúra sa medzi študentmi a absolventmi traduje ešte dnes, niekoľko rokov po Vrankovom odchode na dôchodok.

Jeho jedinečný prístup k teórii architektúry spája odkaz Bauhausu s prúdom architektonickej bioniky a biomimetiky, fascinujúcich smerov v architektonickej teórii 60. až 80. rokov 20. storočia. 

Cieľom tejto práce je zachytiť poznanie, uložené vo Vrankovych krehkých papierových modeloch, a podať správu o jeho motívoch a metódach.  Zdokumentovaním východísk a teoretických prác sa tieto poznatky pridajú do rastúceho kruhu zdrojov pojednávajúcich o skladanej architektúre.

Uvedená systemizácia používaných vyjadrovacích prvkov dokumentuje ohromujúcu pestrosť foriem vychádzajúcu z iba niekoľkých tvorivých prostriedkov. Z nej vychádzajúca kategorizácia výsledných modelov v rámci tohto výskumu poslúži ako báza pre skúmanie možností prenesenia teoretických prác do stavebnej praxe. 
",
  address="Vysoké učení technické v Brně",
  booktitle="6. mezinárodní konference oboru architektura a urbanismus 2016",
  chapter="130206",
  doi="10.13164/ACAU.FA2016.7",
  howpublished="print",
  institution="Vysoké učení technické v Brně",
  year="2016",
  month="november",
  pages="57--71",
  publisher="Vysoké učení technické v Brně",
  type="conference paper"
}